Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


...ako to začalo...

24. 1. 2010

 

   Vždy si modelári uchovávajú spomienky na kategórie voľných modelov. I ja som s nimi začínal a považujem túto etapu života za najdôležitejšiu pre ďalšiu modelársku kariéru. Pri týchto modeloch som sa naučil stavať modely s rozumom a premyslieť si každý detail ešte pred jeho zhotovením. Častokrát som si musel premyslieť a rozvážiť ako nakladať s gramami hmotnosti modelu, aby som sa vošiel do limitu, ale i aby model nepresahoval pravidlami obmedzenú hmotnosť a tým nemal horšie letové vlastnosti.

 Po zhotovení šarkana bola ďalšou prácou v krúžku stavebnica A3 Gino od VD Igra. Spoločne s Ondrejom Zadňančinom sme stavali jeden model. Po zhotovení model ostal jemu a ja som sa pustil do stavby ďalších dvoch kusov. Jeden som staval v modelárskom krúžku a druhý sa rodil v mojej modelárskej dielničke v pivničných priestorom pod bytom, kde mi robieval občas spoločnosť i bratranec Ľuboš ( veľký talent v upútaných modeloch).Obrázok

  S týmito modelmi som začal súťažnú kariéru v kategórii A3. Vo veku 8 rokov som mal čo robiť ubehnúť vlek týchto modelov za mierneho vetra až bezvetria. Na súťaži v Slávnici som si na Majstrovstvách okresu Považská Bystrica vylietal s Ginami v žiackej kategórii 2. miesto. Výrazne mi pomohol vtedajší náčelník LMK Považská Bystrica Pavol Kočiš, ktorý mi model zoradil podkladaním stebiel trávy a on začal úplne inak lietať. Postúpil som na Majstrovstvá kraja v Lučenci. Táto súťaž mala pre mňa veľký význam. Bol som niekoľko dní na aeroklubovom letisku. Videl som ako to na takom letisku chodí a moc sa mi tam páčilo. Tiež som skoro pochopil, že bez zohratého pomocníka nemám šancu (ostal som tam z nášho krúžku sám, lebo ostatní lietali súťaže upútaných modelov). Modely mi púšťal do vzduchu kde -kto a zdalo sa mi, že mi to tak schválne zle púšťajú.  Nemal mi kto poradiť i zoradiť model. Pri svojom prvom modeli som na to nemal skúsenosti. Svoj pocit krivdy som vyriešil v kukurici, kde som hľadal svoj model a pekne som si tam poplakal.

  V roku 1985 bol v časopise Modelář 7/85 uverejnený model A3 KIX od Miroslava Vymazala. Starší kamarát z krúžku (Peter Mišún) usúdil, že je to vhodný model pre lietanie A3-ojek na vyššej úrovni a tak sme ich začali stavať. Postupne som ich až do ukončenia vojenskej školy postavil 6 kusov. Presne viem, že jeden bol fialový 1985, jeden červený 1986 (ten však stále farbil ruky, lebo nie a nie ho vylakovať tak aby tuš z papiera nepúšťal), jeden bol žlto-červený 1987 (ten mi vinou pomocníka, ktorý neodblokoval časovač v Slávnici uletel). Posledným modelom KIX na základnej škole bol bielo-žlto-červený 1989. Obrázok

  Model KIX mi vylietal i 2.miesto v celoslovenskom rebríčku v roku 1988. Zúčastnil som sa s ním viacerých súťaží a býval som väčšinou úspešný. Skúsil som to ešte s podobným modelom Bubák konštrukcie p. Širokého, ale na KIX-a nemal. Veľmi dobre si však pamätám, ako sa páčil jednému pánovi pri natáčaní Pionierskej lastovičky. Vtedy som sa cítil moc dôležitý a už veľký modelár. V "Lastovičke" som sa však len mihol.

  Ďalšie dva kusy KIX-a som postavil na vojenskej škole a v roku 1990 som si vylietal 2. miesto na Majstrovstvách v Moravskej Třebovej (...z troch súťažiacich J). Je škoda, že z akejsi puberťáckej ľahkovážnosti som tam po skončení školy modely zanechal a isto ich niekto zničil a zahodil. Škola sa totiž sťahovala do Košíc.

  Popri modeloch kategórie A3 som staval i modely A1. Postavil som dve Andulky a neskôr na škole i modernejšiu Andulku 2.

  Svoje schopnosti som si overoval v kategórii hádzadiel. Tie ma sprevádzali celou žiackou modelárskou kariérou. Staval som modely Ballein, Mini Ufo ( navrhol pán Kuře), i upravené modely Mág ( p. Macura). Neskôr som navrhol pre brata model Panda a tých som postavil niekoľko desiatok. Používal som ich ako darčeky v rodine, známym....Obrázok

  Po výhre modelárskeho motorčeka CO2 som začal stavať i modely s týmto pohonom. Prvým bol Brigadýr, ktorého stavebnicu som mal doma odloženú po výhre v nejakej súťaži. Nasledoval model Lenka, Fifi a posledným modelom bola Jessica, ktorú som postavil už na Sliači v roku 1997.

 Počas prvého ročníka na Vojenskej strednej škole leteckej som si postavil model F1A Bejby, ale nedokázal som s ním moc behať. Táto kategória bola pre mňa veľmi náročná. V tej dobe som meral okolo 145 cm a tento model sa stal pre mňa problémom a málokedy som ho bol schopný plnohodnotne vytiahnuť.

  Okrem súťažných modelov som mal veľké šťastie, že naša generácia nemala problém zohnať si stavebnicu. Bolo obdivuhodné, že ľudia zodpovední za ceny v rôznych súťažiach mali prostriedky, ale i rozumný úsudok a zásobovali nás stavebnicami. Okrem výhier bolo možné si kúpiť stavebnicu i v Mladom techniku v mestskej časti Lánska, ktorý sme mali v Považskej Bystrici. Tiež rodičom vďačím za prísun stavebníc, ktoré sa stali mojimi pravidelnými darčekmi i pozornosťami môjho otca, ktoré mi nosil zo služobných ciest.

  Tak som teda postavil ešte A3 Flamingo, A3 Piccolo, gumák OTA, gumák Bambi, gumák Aerosport, minivetroň Miki, ďalšie Giná....

 

 

 
Reklama

Náhľad fotografií zo zložky Voľné modely