Elektrolety - moje konštrukcie
Elektrolety si do môjho modelárskeho života prirodzene našli cestu. V modelárskej literatúre a časopisoch som si čo-to naštudoval a rozmýšľal kade si nájdem cestu k tejto kategórii. Dosť ma ovplyvnil článok pána Kroufka v časopise RC modely, kde predstavoval dva elektrolety na motor TP-03. Myslím, že vtedy som sa rozhodol kadiaľ sa vydať. Tieto modely tvarovo vôbec nevyhovovali mojej predstave a tak som si sadol k milimetrovému papieru a nakreslil si niečo, čo trochu pripomínalo súťažný elektrovetroň tej doby. Tak vznikol model Brickman – elektro. Tvarovo vychádzal z obľúbenej konštrukcie V2 Brickman.
Model je celobalzovej konštrukcie potiahnutý papierom Modelspan. Osadený bol motorom TP-03, ktorý som kúpil od Paľa Lišháka a poháňala ho 8čl. sada NiCd 110mAh článkov Saft. Regulátor Jeti JES 050, príjmač REX 4 a servá Pico+.
S modelom som lietal pri svojom pôsobení v Trnave pri Hypermarkete Tesco, na Sliači som ho brával na plochu k Sielnici.
Model som daroval kamarátovi na učenie lietania. Motor i vybavenie si chvíľu polietalo i v druhom projekte, akéhosi ULL, ktoré som si postavil, ale motor naň nestíhal.
Po zoznámení s elektroletom som sa vydal vlastnou cestou ďalej. Postavil som si dva modely. Model Chandler som navrhol pre kategóriu Formula Tatry a pre zábavu som si postavil model Chatterbox 400,
ktorý ma oslovil pri listovaní RC Modelov (tomuto modelu sa budem venovať pri historikoch).
Chandler bol veľmi poslušný a lietavý model, ktorý sa mi na svoju dobu veľmi podaril. Nalietal som s ním veľký počet letov a chytil návyky súťaženia s elektroletmi. Celý model bol postavený zo štandardných materiálov.
Mal rozoberateľné krídlo, trup bol pevne spojený s vodorovnou chvostovou plochou. Prvýkrát som použil k poťahu nosných plôch nažehľovaciu fóliu. Model mal servá Pico+, ktoré ovládali výškové a smerové kormidlo, pohon zabezpečoval jednosmerný motor Speed 400 poháňaný 7čl. sadou 1100 mAh akumulátorov Sanyo NiCd. Časom som vyskúšal i niekoľko alternatívnych pohonov i akumulátorov.
Na súťažiach som pochopil, že je nutné mať ešte náhradný model. Gularu som zostrojil pomerne rýchlo, lebo som len ku krídlu z vetroňa Brickman, ktoré som mal v dielni odložené postavil trup a chvostové plochy.
Model som potiahol nažehľovacou fóliou a vybavil motorom Speed 400 6V. Ten poháňala 7-8.článková sada akumulátorov Sanyo 880-1100mAh.
Model bol tak lietavý, že som si ho veľmi obľúbil a slúžil mi dlhé roky. Časom som ho daroval kolegovi pre syna. Iste si tento model ešte niekedy postavím, lebo v dobe striedavých pohonov a LiPol akumulátorov isto dosiahne väčšie výkony i doba letu sa rapídne predĺži.
Keďže sa mi zdalo, že mám ešte priestor pre ďalšie pokusy s modelmi na 400-vku vznikol model Hugo. Model som mohol ovládať už cez mixy vo vysielači, keďže som nahradil Sky Sport súpravou Futaba FX-14. Tento model mal v konštrukcii použité uhlíkové trubky ako hlavný nosník, profil krídla bol S 3021 (šablóny som použil z Chandlera).
Model mal ovládané všetky kormidlá a veľmi lietavý bol hlavne v ťažších podmienkach. Pripisoval som to jeho usporiadaniu a hmotnosti, ktorá prevyšovala 600g.
Využíval som ho ako ďalší náhradný model, no pre jeho obmedzené použitie som ho nakoniec zrušil.
Z Hugových krídiel mi ostali uhlíkové trubky, ktorým som našiel uplatnenie v ďalšej konštrukcii. Vznikol model Blue 14, ktorý bol veľkým skokom v mojich návrhoch.
Krídlo bolo delené, vodorovná chvostová plocha odnímateľná a model bolo jednoduché prepravovať v kartónovej bedni.
Model veľmi dobre lietal a vylietal som si s ním i 3. miesto v Žilinskej lige. Poháňal ho motor Speed 400 cez prevodovku. Napájanie zabezpečoval 8 článkový akumulátor 800mAh Sanyo.
Od tohto modelu som sa dostal k návrhu modelu Atak, ktorý sa naozaj vydaril a bol konkurencie schopný. Začala totiž éra kúpených modelov rôznych výrobcov a z kategórie elektroletov sa začalo vytrácať modelárstvo.
Môj model bol akousi rozlúčkou s kategóriou a odvďačil sa mi lietavosťou a dobrými výkonmi. Na mojej poslednej súťaži som dokonca v seriálovej súťaži majstrovstiev Slovenska postupoval do finálového rozlietavania z druhej pozície. Keďže som s finále nemal skúsenosť, letel som na istotu a nakoniec z toho bolo 4. miesto.
Samotná konštrukcia bola výnimočná v niekoľkých ohľadoch. Podmienka dokonale rozoberateľného modelu a jeho skladnosť v prepravnej krabici bola dodržaná. Model som nosil na súťaže spoločne s Blue 14-tkou v jednom obale.
Model mal nezvyklo riešené chvostové plochy...do písmena Y. Pri častých otázkach prečo to tak je bolo odpoveďou, že som to chcel vyskúšať. Už z voľných modelov som vedel, že smerovka dole je pomerne dosť účinná, vzopätie na výškovke bol akýsi manier, ktorý som si nevedel odpustiť. Mal som v detstve obľúbené hádzadlá, ktoré to tak mali a ja som to riskol.
Samotná konštrukcia bola jednoduchá. Model mal hlavné nosníky z uhlíkových trubiek, balzovú gondolu trupu, uhlíkový hlavný nosník trupu a bežné modelárske postupy. Pripomínal model RC súpravou riadenej F1A. Pre poťah som zvolil Vlies a i po rokoch to neľutujem, lebo sa zdá byť stabilnejší ako fólia.
Riaditeľnosť bola veľmi dobrá, mohutná brzdiaca v strednej časti krídla je veľmi účinná. Modelom Atak som dostal do rúk konečne skvelé športové náradie, ktorého potenciál som však nevyužil, lebo mi do života vstúpil syn a hodnoty sa razom otočili.
Vo vývoji som išiel ďalej a navrhol som model Miňo. Ten je z veľkej časti hotový, ale prišiel som k rozhodnutiu už v kategórii nepokračovať, keďže modelárstvo sa tu vytratilo. A baviť sa s ,,pilotom“ o tom aký model si kde kúpil a čo má v ňom osadené ma neberie.